Veľmi dlho som sa s nikým nerozprávala..... pritom s ľuďmi hovorím každý deň a veľa a oni radi hovoria so mnou.... ale rozprávať sa... to je niečo iné.... to som už dlho nerobila. Rozprávanie je ako krásna hra, ktorá je popretkávaná mlčaním, ktoré nie je prekážkou ale naopak zbližuje..... pohľadmi, úsmevmi, porozumením.... človek s ktorým sa možem rozprávať, je niekto komu možem povedať čokolvek bez nepríjemného pocitu, s ktorým možem mlčať a dlhé hodiny ho so záujmom počúvať..... s ktorým čas plynie akosi inak a nič na svete nie je doležitejšie ako práve to, čo sa odohráva..... Rada sa rozprávam..... s niektorými ľuďmi sa však rozprávať nedá.... je možné s nimi len hovoriť, vymieňať si informácie a z časti aj pocity.... o škole, práci, počasí, aj o vzťahoch sa dá hovoriť..... ale je tu niekto, kto vás počúva a kto vám rozumie.... je umením vobec pochopiť, čo od vás niektorí ľudia chcú....
Rozprávanie je umením......
Rada sa rozprávam a rada aj počúvam... slová,ale aj to čo je schované medzi nimi. Vo mne je po takom príjemnom rozhovore slnečno, makko a usmievavo.... a bezpečne. Je vo mne ticho a pritom živo, odohráva sa vo mne veľké divadlo a búrka, ale napriek tomu sa stíšim a upokojím.... niektoré slová na mňa majú proste liečivý účinok, ako pohladenie od mamy.... Dlho som sa s nikým nerozprávala..... dlho som nepočula liečivé slová, dlho mi nikto nepovedal niečo úprimné a pozeral sa mi pri tom do očí...
.....pozrite sa ako teraz komunikujeme, samá rp-čka, tam mail, tam správa, či sms..... kde sa podeli slová, vyslovené trasúcim sa hlasom, alebo s príjemným smiechom, alebo len tušeným úsmevom na perách.... všetko znie akosi inak, keď to povie človek, ktorý sa s vami rozpráva.....
Komentáre
mas pravdu...
:)
no jo
jastericka
:)snivajuci
keby len to...
Je mimoriadne zriedkave natrafit na niekoho s kym ide naozaj o rozhovor vo forme dialogu. Obvykle si kazdy len rapka dokola to svoje, ked nieco povies k veci (dokonca tej jeho) tak zas verkluje to iste... (a to nehovorim ze vobec nevnima ked hovoris o niecom co sa tyka teba, co sa ti nasledne aj mnohokrat konkretne potvrdi nech uz teda nehodnotim len podla pocitu).
Nazyvam to "syndrom pokazeneho automatu" a tak aj nato reagujem. Ked hodis do automatu mincu a nereaguje, mozno skusis hodit este jednu - ale potom to vzdas.... a tak isto ja skoncim komunikaciu, dotycna osoba si sice mysli ze som urazeny, namysleny atd. ale ja len postupujem podla svojho "zbytocne zblizovat svety ktore nemaju ani len malicky prienik".
(a niektori si ani nic nevsimnu, tak su zabrani do svojho nekonecneho monologu)
Poznas ten pocit "stoji tu vedla mna ale je milion svetelnych rokov daleko"? Tak bezne, spolocensky uplne akceptovane, kazdy ma svoje repliky ktore hlasa ako v donekonecna opakovanom (kratkom) filme.
Na svojej byvalke si doteraz cenim jednu vec (aj ked nas zradila a vzdala to) - nikdy som pri nej ten pocit nespoznal a niekedy bola situacia priam ukazkova ako z perfektneho filmu...
napr. sme boli na party aj s jej "kaamoskou", mne tam ukradli znacky z auta co ma veru nepotesilo lebo na mna hned spadli analyzy co to obnasa a ako sa z toho dostat z co najmensou stratou...
Priplichtil sa "lokalny typek" ktory sa z mne neznameho dovodu velmi pacil tej jej kamoske a vznikla nasledovna scenka:
-kamoska ma uplne na haku vzniknuty problem, akoby si ho ani neuvedomovala, len sa furt pcha do pozornosti miestnemu debilkovi...
-debilek ju ma ocividne uplne na haku a furt sa ma vypituje na veci okolo auta...
-ja mam na haku debilka, jeho reci ma nezaujimaju, nielen ze nemam naladu ale mam aj podozrenie ze kludne moze mat s tou kradezou nieco spolocne...
-vlastne jedina "dvojka" som tam ja s byvalou, pretoze chape vzniknuty problem a to je mozno aj viac ako keby povedala ze "zlozime sa na skodu", lebo akoby sa ta frustracia zo situacie podelila dvoma a zas tak velka materialna skoda sa nestala (dokonca to bola z jednej strany pozitivna udalost, pretoze som par mesiacov predtym prednu znacku stratil a vyrobil som si miesto nej falosnu - co je mozno aj trestne a pri vybavovani novych by som platil aj pokutu, takto kedze som podal trestne oznamenie na policiu som ziadnu pokutu neplatil - iba bezne poplatky ;o)
spcxxx
ale mam pocit, ze je to diametralne odlisne od mojho clanku...:)
...ja som naznacovala rozdiel medzi fakt "plnohodnotnym" rozpravanim, ked ta ten druhy pocuva a chape... a hovorenim, ako cisto hlupych kecoch, ked kazdy toci o svojom....
a nechybaju mi len mimoverbalne zlozky komunikacie, ak si clanok cital pozorne:))) chybaju mi aj slova, aj ticho aj pocuvanie...
poznam len dvoch ludi s ktorymi som sa takto dokazala rozpravat... naozaj rozpravat- plnohodnotne.... nie automaticky....
Suhlas.
mám prsty v sádre
juj teide
ci pána
jastericka
hm, hm...