Nevidím zmysel....
... keď je všetko len veľký bordel...
Toľko krát vyšúchané slová.....
úsmevy z minulosti ma dobehli.... no ja sa už neusmievam, bolí ma.... tu vnútri ma bolí ten ťažký kameň, ktorý si ma donútil nosiť.... nosím ho okolo členka a v hrdle hrču sĺz, ktoré doverne poznám po mene...
Nie je ľahké byť (so) mnou......
viem...preto ťa ľutujem... nemáš a nebudeš to mať ľahké, ale...
Rozmaznaná...
...som strašne...
Neodstrániteľný...
Čakanie bolí...zabúdanie bolí ešte viac...No čo, keď to nejde...vtedy to bolí najviac...
Zahojíš ma...
niekedy?
Koniec ...... alebo ......nový začiatok ......?
(Výbuch emócií...bordel...výlev....vypršanie sa, zoslabnutie....a potom nič, ticho, chlad....zlomená...neviem ako ďalej....)
Prepáč mi láska....
...že som zbabelá...
Dotýkateľná
Náruč plná snov.....pritom taká prázdna....pery nežné vláčne, nepoužívané......ruky choré po dotykoch....oči bolia....celé telo sa pýta za tebou.....naklána sa k tebe....len sa dotknuť....len