jastericka

Mám v sebe veľa krívd, veľa bolestí, neistoty ale aj veľa lásky ...

Chcem ti dať všetko dobré vo mne aj viac, nachádzať nové dobré vďaka tebe....ale niekedy sa ozýva aj moje ja ktoré od seba odháňa všetko pre čo žije, aby sa utvrdilo v tom, že ho aj tak nikto mať rád nemôže a nebude.....že nikomu nestojí za to oň bojovať...že moju zlú stránku nikto nebude akceptovať...

Niekedy sa ľahko vzdávam, a som neistá, nedokážem byť taká silná, ako by som chcela byť...

Rada sa ľutujem a boľkám si, ale nie som citlivka....len mám rada, keď ma niekto pofúka a poláska, keď mi je ťažko... som niekedy ako malé vystrašené dieťa, ktoré potrebuje chrániť a schovať sa...potrebujem oporu...keď nie som oporou ja...

Viem o sebe, že niekedy dokážem byť protivná....že si niekedy vynucujem tvoju pozornosť tým, že som k tebe zlá....zlá z lásky....

Bojím sa, že sa na mňa dívaš a vidíš len to, čo chceš vidieť....a keď sa prebudíš zo sna, zistíš, že som občas aj iná....bojím sa že si neuvedomuješ celú výbavu, ktorú so mnou berieš....a ja nechcem, aby si bol rozčarovaný...a bojím sa, že v inom svetle ma chcieť nebudeš.... že ma budeš chcieť meniť...

Často potrebujem byť utvrdzovaná vo veciach, ktoré ma robia neistou, potrebujem trpezlivosť, keď sa neviem rozhodnúť....a preto nie je ľahké mať ma....a mať ma rád..... tak ti držím palce, aby si to nevzdal... možno sa ti to nakoniec predsa len "oplatí"..... :)