jastericka

tam, kam si chodí slnko umývať svoju tvár...a vietor prináša lásku od všetkých milencov, ktorí nemôžu byť spolu....ale smú v nej snívať....rozbehnem sa po tejto krajine a naháňajú ma tisícky motýľov...

sprevádza ma tvoj smiech a ja som ľahučká ako pierko, možno aj viac...spievam uspávanku pre kvety na lúke a som slobodná a nespútaná ako divoké kone ženúce sa pol metra nad kvetmi, aby nepošliapali krásu....odložím si oči, ústa a ruky....a lietam

je vo mne mäkko a vôbec nie clivo...som plná radosti zo života a cítim tvoju lásku tak intenzívne, veď si úplne blízko mňa...najbližšie ako sa dá...vo mne...

cítim plno jemných dotykov po tvári ako radostné cupitanie malých nožičiek cvrčkov a cítim ako mi spletajú vlasy do dlhých vrkočov...šplhajú sa po nich ako malí gymnasti...

v tejto krajine sa mením na trávu do ktorej si zložíš hlavu a zaspíš pokojným spánkom...som tvojou ochrankyňou a lesnou vílou, ktorá ti šepká do snov ako ťa miluje...a ty sa zobudíš s krásne tajomným úsmevom....

zakryjem ťa sebou a ráno sa zobúdza až potom ako sa tíško a nenáhlivo milujeme slovami a dotykmi jemnými ako pavučina....