Blízkosť je tak vzdialená a zúfalstvo mi podáva s úsmevom zradnú ruku...prijímam...tvoríme skvelý pár. Tancuje so mnou svoj divoký tanec...nepoznám kroky...tak so mnou zamatá. Hovorí za mňa, čo chcem... a ja len pregĺgam prázdne slová.... Hrá sa so mnou ako s plátenou bábikou...čakám kým sa mu zunujem a odhodí ma do smetí.... kam patrím...
Ležím ako pokrčený papier...použité mydlo, podupana tráva....niekto ma zdvihol, čistí mi tvár, hladí vlasy..... hovorí, že už bude dobre...je to smútok....drží ma v náručí...tvoríme skvelý pár. Myslím, že k sebe patríme. Je mojím doverníkom, pozná moje slzy, šepot, moje túžby....stará sa o mňa ako o malé dieťa...hovorí nech ho nikdy neopustím, nech prisahám...sľubujem...ale bolesť ma už trhá a jej pazúry sú silnejšie než čokoľvek.
Pohadzuje si ma so samotou....rozumieme si....tvoríme skvelý pár....bičuje ma, občas do mňa kopne, zhasína na mne špaky...ale aspoň viem, že ešte žijem, že ešte niečo cítim....keď už zistí, že na mne nie je kúsok holej nezjazvenej kože....rozzúri sa, urobí mi scénu....vraj sa so mnou nudí, lebo sa nebránim...ona to tak má rada...
Posledný výkrik,potom nič..konečne nič...ticho...pokoj. Ticho a ja sme si súdení...a ja som posadnutá pokojom....tvoríme skvelý pár....
Komentáre
Odpoveď