jastericka

Mám sa konečne dobre... tak normálne... teším sa a všetko beriem konečne už triezvo:) Bola som tri dni vypnut a porozmyslat co a ako... preco a tak. A pomohlo... Urovnala som si to v hlave aj v srdci a verím, že už je to smutné obdobie za mnou...  a viem o sebe o5 niečo nové... Mám rada živých ľudí, tých ktorým sa možem pri rozhovore pozerať do očí... ktorí za mnou prídu, keď mám depku alebo ma trápi melanchólia... tí, ktorí existujú tu pri mne a sú to priatelia, s ktorými možem všetko.... plakať aj sa smiať, mlčať a počúvať ich...    Sú to tí, ktorých rady a opateru si vážim... vážim si, že sa zaujímajú o moj život a že mi dokážu dať pomyselnú facku a ukázať mi iný pohľad na veci... Aj teraz mi otvorili oči... Lebo len málokto dokáže povedať úprimne, čo si myslí a j keď je to negatívne... Mám rada svojich živých priateľov, z masa a kostí... žiadne fiktívne virtuálne kamarátske vzťahy už nechcem nikdy riešiť... nepotrebujem ich... žiadne pokecy trvajúce nekonečné hodiny... už nie... nevidím v tom zmysel...

Som šťastná a nič mi nechýba... Chcem sa zabávať, robiť to čo ma baví... užívať si život, usmievať sa, smiať sa a byť v pohode... a keď príde niekto, kto bude chcieť byť pri mne a bude živý, tak budem šťastná... ale čakať ani hľadať ho nebudem...