Vtedy keď sme prestali hovoriť...keď sme tíško vychutnávali spoločnú chvílku..vtedy si naše srdcia povedali viac ako my prázdnymi slovami. Ticho nám nebolo priepasťou, naopak spájalo nás bližšie a tesnejšie k sebe...nie slová, sľuby, ktoré sme už tisíc krát povedali mnohým...nie prísahy, ktoré nám nikto nezaručí, nie slová, ktoré sú krásne a mámivo očarujúce...spojilo nás k sebe plné ticho. Také, ktoré som s nikým nezažila...Keď sme sa mali stretnúť, hodiny som premýšľala o našom rozhovore, o tom, čo všetko ti chcem a musím povedať...a potom som zostala ticho s úsmevom na perách...a zabudla som na všetko...okolo, za mnou aj predo mnou...bol si tam len ty ja ticho a úsmev...
Komentáre
.
je to tak