jastericka

Píšem tieto slová... ani vlastne neviem prečo, ani neviem pre koho... sú pre teba, to áno... ale druhá strana nemá záujem počúvať.... preto sú to slová hodené do vetra... slová pre nikoho.... preto nečakám už ani žiadnu odozvu..... nečakám už na nič.... konštatujem..... aký je život.... najprv vytŕča svoju krásnu tvár ako taká pobehlica a potom sa otočí chrbtom a ešte aj opľuje..... kto  potom má ešte veriť na lásku, kto? Najprv vám dá niečo nádherné, a keď už netúžite po ničom inom, sadisticky vám to vezme..... a ešte sa vytešuje.... vysmieva sa, že aha aká naivka.

Mám sa tragikomicky, usmievam sa a v podstate je mi do plaču.... zo seba.... milujem niekoho kto vo mne vyvoláva pocity smútku, neporozumenia a zmätku.... nerozumiem prečo hovorí o tom, že o lásku treba bojovať a siahať na dno... a on sám sa na ňu vykašle a nerobí nič.... nič, nebojuje, nesnaží sa o ňu/mňa.... zabudol na ňu? ..... napriek  všetkým tým (prázdnym?) rečiam o láske...., ktoré sa mi po dlhom čase prázdnymi nezdali....?

Mám pocit, že dokáže fakt pekne povedať veci.... ale stačí mi to?.... keď túžim po činoch, ktoré aj tak hovoria vždy za všetko?

Nerozumiem mu....nevyznám sa v ňom, ani v jeho pocitoch , nechápem prečo sa takto správa, prečo ma tak ničí.... prečo mám pocit, že mu je takto dobre, dobre bezo mňa.... a prečo, pri uvedomení si tohto faktu (?), nedokážem zastaviť tú bolesť vnútri....?

Mám chuť mu vykričať ako ho za to nenávidím, ako mu túžim ublížiť.... len aby trpel....!!!

Necítim z jeho strany absolútne žiadnu lásku, nezaujíma ho či vôbec žijem.... nereaguje ani na pekné, ani na zlé.... možno by ním nepohlo, ani keby som umrela....

Chce zostať sám, tak nech si zostane.... ja nemám potrebu sa niekomu doprosovať ..... bude  mu tak lepšie.... asi mám vysoké nároky, ak chcem aby sa o mňa milovaný človek aspoň minimálne zaujímal.....

Ako sa prejavuje tá tvoja láska,čo ja mám z toho, že ty myslíš na mňa každý deň (myslel si).... mne to nič nedáva, ani tú tvoju lásku..... takto môžeš milovať hocikoho.... môžeš uctievať obraz.... ak ti to pomôže..... ale láska je vždy o dvoch ľuďoch a tom, čo je medzi nimi....

Som ako tie zdochliny nad ktorými sa už zlietatjú supy.... vedia, že koniec je už blízko.... ale ešte stále nie je úplne tu.... som polomŕtva – položivá.... nemôžem žiť ani starý ani nový život....