jastericka

Vždy ma v detstve presviedčali.... zvyčajne keď ma niečo bolelo.... že zajtra bude lepšie, neboj, už nebude bolieť... táto veta, ktorou sa zvyčajne utišujú bolesti rozbitých kolien mi zostala aj v čase rozbitých snov a boľavých sŕdc...

Tak som si aj neskor, stále s malým dieťaťom vo mne,i keď už dospelá,..... všetky boliestky, či už fyzické alebo na duši liečila slovami: zajtra bude určite lepšie.... Aj keď som mnohokrát išla spať so slzami na krajíčku... a mokré vankúše svedčia, že neboli len na krajíčku.... mala som vždy istotu, že príde zajtra a zákonite bude lepšie.... Ale "zajtra" prakticky nikdy neprišlo.... vždy tu bolo len "dnes"..... prišiel nový deň, prišli mnohé dni za ním.... po čase síce bolesť nezmizla, ale nebola vo mne taká číra a v popredí.... prekryli ju mnohé iné a ťažšie pády.... ťažšie zranenia....

Dodnes čakám na niektoré "zajtrajšky" z minulosti.... čakám kým zmiznú boliestky spred niekoľkých rokov.... Tak ako možem chcieť, aby bolo zo dňa na deň "zajtra".... a aby bolo lepšie, keď ma bolíš.... a bolíš, tak že sa toho "zajtra" nedočkám asi nikdy.... ? Už si nehovorím, že zajtra bude lepšie..... čakám kým ma bude bolieť niečo (niekto) tak, že bolesť z teba zmizne tak rýchlo, ako si zmizol ty z mojho sveta....