Hojdáš moje sny v sieti...kým sa tíško a slastne vyhrievajú pod slnkom tvojich očí...ochranuješ ich a strážiš..... tíšiš ich keď plačú, napojíš keď sú smadné...kŕmiš ich láskou aj tisíc krát za deň.... sú to malé prerastené lenivé deti... držia sa ma ako deti maminej sukne..... nedovol im vyrásť...
Privierajú moje oči, dvíhajú moje kútiky...prúdia mojou krvou.....
Sú mojou budúcnosťou, prítomnosťou...všetkým....robia moje dni jasnejšími, dávajú zmysel mojmu životu, vedú ma, keď neviem kam a ako ďalej......Ak mi ich vezmeš....umriem.....
Sú prvými a poslednými čiastočkami mojich dní.......
Komentáre