Aj tak sa najlepšie cítim vo svojom ružovom župane...
...moje dnešné doobedie...krásne makkučké a voňavé...
Zahojíš ma...
niekedy?
Koniec ...... alebo ......nový začiatok ......?
(Výbuch emócií...bordel...výlev....vypršanie sa, zoslabnutie....a potom nič, ticho, chlad....zlomená...neviem ako ďalej....)
Prepáč mi láska....
...že som zbabelá...
Dotýkateľná
Náruč plná snov.....pritom taká prázdna....pery nežné vláčne, nepoužívané......ruky choré po dotykoch....oči bolia....celé telo sa pýta za tebou.....naklána sa k tebe....len sa dotknuť....len
Posadnutá pokojom
Skrývam sa...beznádejne...skrývam sa pred bolesťou...našla ma v mojom kúte...nájde ma kdekoľvek, kedykoľvek, prečo sa vlastne skrývam?
Prezimujem....(?!)
Som ako kukla, ktorá čaká na svoj deň....ako kliešť, ktorý sa snaží aj keď nenápadne a nepozorovane prežiť z cudzej krvi.....som za skleneným zvonom, ako ruža malého princa...snažím sa prežiť...moje životné funkcie sú v normále....všetko pracuje, telo sa hýbe, dýcham síce len na pol úst....ale....žijem....